V minulom čísle sme sa venovali najmä miestam s výskytom pekných veľkých ostriežov. V dnešnej časti si povieme niečo o tom, ako správne pracovať s nástrahou, ako aj to, aký vplyv má na náš lov aktuálne ročné obdobie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
TIE OSTRIEŽE SÚ SKUTOČNE PAŽRAVÉ!
Vždy som vedel, že ostriež je ryba, ktorá si trúfne aj na poriadnu nástrahu. To, že moje
7 cm gumové ripery sú iba malým hltom, som sa presvedčil na jednej rybačke. Bolo to 21. júna. Teplý letný podvečer, slnko pomaly zapadalo za kopce, hladina vody v priehrade ako zrkadlo. Po horúcom dni sa všetko upokojilo. S mojím kamarátom rybárom sme chceli preveriť aktivitu miestnych zubáčov. Vedel som, že neres beličiek je v plnom prúde, takže by mohli brať.
Miesto bolo na druhom brehu, vtisnuté medzi lesné strminy. Takže presun loďou bola samozrejmosť. Dva prívlačové prúty, nejaké tie gumy, čelovky a povinná výbava. Žiadne ťahanie zbytočností, môže sa vyraziť. Chceli sme pochytať ešte pred západom slnka, tak sme vyrazili o niečo skôr.
Všade ticho, pokoj. Perfektné! Pod hladinou sa preháňalo množstvo belíc, treli sa na štrku v úplnej plytčine. Miesto sa však prudko zvažovalo do 30 metrov. Naviazal som „sedmičku“ striebornú gumu a nahodil popod kríky rovno do beličiek. Ani som nestihol otočiť kľukou a dostal som do špičky mojej nie najmäkšej udice taký prudký kopanec, že prisekávať nebolo kedy. Zrejme šťuka.
Ryba to stočila prudko pod čln a ja som sa iba modlil, aby to vlasec vôbec vydržal. Nesklamal ma! Výpady zoslabli, ale na šťuku to bojovalo veľmi zvláštne. Veď, malo aj prečo. Žiadna šťuka, „ostriežovským chmatom“ za ústa som vylovoval krásne stavaného 40 cm ostrieža. Dostal slobodu a lov pokračoval rovnako, nálada však bola omnoho lepšia. Tentoraz dostal takmer identický záber kamarát Filip. Dopad nástrahy a prásk! Výpad ostrieža hravo ponoril špicu ľahšej udice pod hladinu. Znova sa odohrával urputný boj o slobodu, ktorú nakoniec krásny ostriež aj tak dostal; 38-centimetrový, ale až 1,5-kilový „tučko“ nás naozaj potešil. Jeho korisťou boli 15 cm belice, ktoré do seba sŕkol, ako nič! Tentoraz sa však dal oklamať na nástrahu o 10 centimetrov kratšiu.
V ten podvečer sa nám podarilo spoločne zdolať 11 ostriežov, z ktorých všetky presiahli hmotnosť jedného kilogramu. Všetky dostali slobodu. Bola to rybačka, na ktorú nezabudnem.
VYVÁŽTE SI SVOJU NÁSTRAHU
Vlastniť dobrú nástrahu je síce pekné, ale na to, aby sa rybu podarilo vyprovokovať, s ňou musíme aj správne pracovať. A to nie je vždy také jednoduché, hlavne ak dravec nie je akurát pri chuti. Pri pohľade na môj „arzenál“ gúm v škatuľke sa ma už viacero rybárov, ktorí sa prívlači veľmi nevenujú, opýtalo: Načo máš toľko rôznych modelov nástrah, veď všetky sú podobné? Ryba to nezbadá, iba ak farbu.
Áno väčšina gumených rybiek sa okrem farby na seba naozaj podobá. Veď každá má hlavičku, telíčko aj chvostík. Ten je azda najdôležitejším článkom nástrahy. Rozdiely v jednotlivých nástrahách sú často badateľné až vo vode pri ich pohybe. Jedna má užšie telíčko, masívnejší chvostík, je mäkšia a podobne. Potom rozdiely tvorí aj hmotnosť a, pochopiteľne, tvar a farba.
Treba si všimnúť, že každá jedna nástraha má už pri monotónnom „jednoliatom“ vedení svoj základný špecifický pohyb. A práve to má na svedomí jej tvar, hlavne chvostík. Ja si takto podľa neho často zvolím systém správneho vedenia pre každú nástrahu. Možno sa to nezdá, ale nie každá nástraha je vhodná na prelovenie každého miesta. Ak sa potrebujem dostať rýchlo ku dnu, napríklad dole do hĺbky, siahnem po štíhlejších gumách, s menším objemom odporu chvostíka. V kombinácii s ťažšou jig hlavičkou sa dokážem rýchlo trafiť priamo na vytypovaný bod. Naopak, s tučnou nástrahou a širokým chvostom by som pri jej klesaní pomaly zaspal.
Takže už len dosadením jigovej hlavičky dokážeme rapídne ovplyvniť chod nástrahy. Tú si treba vybrať podľa podmienok, v ktorých budeme loviť. Nesnažte sa však gumu dosadením veľkej hlavičky zbytočne preťažovať. Stratí tým svoj prirodzený pohyb a ľahkosť. Ani použitie veľmi ľahučkého olovka nie je najideálnejšie. S takto nesprávne vyváženou nástrahou nemáme dobrý kontakt, čo sa deje na konci celej zostavy. Tiež sa s ňou nedá správne pracovať pri dne.
PRINCÍP VEDENIA NÁSTRAHY
So správne vyváženou a dobre pracujúcou nástrahou je prívlač naozaj zábava. Nielenže lov je oveľa aktívnejší, ale určite pribudne aj počet záberov a o našu nástrahu bude väčší záujem. Ostrieže striehnu pri dne. Len málokedy vyrazia loviť na hladinu. Tomu musíme prispôsobiť aj vedenie nástrahy. Čiže treba sa snažiť loviť pri dne, no pritom to dno neorať.
Rýchlosť navíjania by mala byť taká, aby sa „rybka“ nešúchala po dne, ale plávala tesne nad ním. To sa dá docieliť napríklad sériou poskokov po dne, kde sa guma vždy odlepí od dna a následne „prepadne“ znova dole. To, ako veľmi sa vzdiali od dna, záleží na sile trhnutia špičkou prúta. Čím vyššie podvihneme špicu, tým viac vypláva hore aj naša nástraha. Predĺži sa tým nielen stúpanie, ale aj fáza klesania (prepadu) gumy opäť dole. To nemusí byť vôbec na škodu, pretože mnoho záberov som dostal práve počas tejto fázy. Dôležité je však vlasec držať vždy mierne napnutý, aby bol citeľný aj jemnejší ťukanec.
Pri love s prudšími a častými skokmi s nástrahou sú zábery asi najprudšie. Ostriež v snahe nabrať korisť, ktorá má v sebe ešte dosť síl, vyvinie viac energie. Preto sa niekedy ani nedá včas zaseknúť. Môže sa stať, že ostriež to zhltne dosť hlboko, preto mu háčik vyberajte opatrne a šetrne. Snažte sa používať mäkšie gumy so živším chvostíkom. Chod takejto nástrahy je omnoho dráždivejší.
Veľa ráz sa stáva, že ostriež prenasleduje nástrahu od jej dopadu do vody až úplne ku brehu, bez toho, aby do nej čo i len „škrabol“. Vtedy si môžeme byť istí, že niečo robíme zle. Chyba zvyčajne býva v správnej prezentácii nástrahy. No rovnako to môže byť zapríčinené už spomínanou veľkosťou gumenej rybky. Skúste trošku zmeniť vedenie nástrahy a model, nádej na úlovok bude veľká.
Myslím si, že s farbou nástrahy si netreba lámať hlavu. Je to skôr ovplyvnené typom vody a obľubou medzi rybármi. Moje úlovky sa ulovili na rôzne farby a vzory. Od tých úplne prirodzených, akou je zelená, hnedá a strieborná, až po krikľavé žlté odtiene určené predovšetkým na lov zubáčov.
AJ OSTRIEŽ JE KANIBAL
Najznámejším kanibalom medzi našimi dravými rybami je určite šťuka. Tá sa pri nedostatku potravy uchyľuje k požieraniu svojich menších „sestier“. Bolo už veľa prípadov, keď si šťuka trúfla na príliš veľkú korisť, ktorú ani nedokázala prehltnúť. Aj ostrieže však vedia byť kanibalmi. Nezahryznú sa síce do takej veľkej ryby, ale tiež zvyknú požierať svojich menších súkmeňovcov.
S obľubou útočia na voblery v pruhovom vyhotovení reálneho ostrieža. Ako malý som pri love na plavák nastražoval na háčik malé ostriežiky. Na ne som následne lovil pekné ostrieže, ktoré na ne divoko útočili, aj napriek hojnému výskytu malých plotičiek a belíc. Teda nielen pri nedostatku potravy, ako je známe u šťúk. Išlo o to, že veľké ostrieže plávali spolu s menšími a nenapádali ich. Len čo sa však rybka ocitla na háčiku, útok bol len otázkou času. A to kvôli tomu, že rybka sa správala úplne ináč, ako voľná.
Toto potrebujeme preniesť aj do prívlače. Aby sa na naša nástraha odlišovala, aby vzbudzovala agresivitu, aby bola účinnejšia ako tie ostatné. Nebojte sa preto vyskúšať aj tmavé zelené a pruhované vzory. Uvidíte, aké vedia byť úspešné!
NETREBA PODCENIŤ ROČNÉ OBDOBIE
Všetky moje poznatky vychádzajú hlavne z pozorovania a lovu na určitom revíre. Preto ak bude dvadsať rybárov loviť na dvadsiatich rôznych vodách, budú možno musieť vymyslieť dvadsať rôznych techník prívlače. A možno aj nie. No nielen rozličným typom vody je ovplyvnené meniace sa správanie ostriežov. Tým najväčším a na sto percent istým prirodzeným faktorom, sú štyri ročné obdobia. Je to síce vcelku primitívna vec, ale tak, či tak sa ňou každý riadi, pretože inak to ani nejde.
Je dobre známe, aké rozdiely môžu tvoriť nielen ubehnuté mesiace, ale aj týždne, či dokonca samotné dni. Na jar sa všetko prebúdza a prívlač ešte ani nie je povolená. V lete je zas dostatok potravy a čulý ruch pod vodou. Niekde lovia bolene, inde striehne šťuka, v noci rabujú sumce a zubáče. Neobíde to ani ostrieže. Skrátka vo vode je pohyb, stále sa niečo deje. Život pod hladinou sa začína rapídne meniť s príchodom nového ročného obdobia. Čím viac sa prehlbujú rozdiely, tým viac to je badať aj na rybách.
Asi najväčšie zmeny prichádzajú v podobe teploty vody a vzduchu. To pôsobí najviac. Potom tu svoju úlohu zohrávajú aj iné faktory ako tlak vody, jej čírosť, či prípadné prúdenie. Preto ich netreba podceňovať, pretože bez záberu nemusíme zostať len kvôli tomu, že jednoducho neberú. Veľmi sa môžu líšiť zábery. V teplej vode budú viac razantné a dostaneme ich skôr z plytších miest. Naopak, na jeseň a v zime v studenej vode budú ostrieže extrémne opatrné a zalezené v hĺbkach aj okolo 25 metrov! Cielený lov ostriežov si vyžaduje v prvom rade veľa trpezlivosti a chuti pustiť sa do niečoho, v čom nemáme istý úspech.
Perfektné rybačky striedajú vždy tie menej vydarené. Keď sa mi podarilo prvý raz prekonať u ostrieža hranicu 1 kilogramu, čakal som dlhé tri roky, kým som svoj rekord prekonal. Aj o tom je táto rybačka, ale na peknú rybu sa čakať určite oplatí. A nezabudnite jej darovať slobodu.
Stiahnuť článok v PDF formáte.