Reportáž od Mareka Ilavského, taktiež zaradená do súťaže SHIMANO a DYNAMITE BAITS s názvom - Moja víkendovka.
info
Kategória: Reportáže
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Som rybár, ktorý sa sústredí na cielený lov rýb rôznych druhov. Svoje techniky neustále zlepšujem, ale čo sa týka nejakých komplikovaných montáží a podobne dávam prednosť jednoduchosti. Čím menej na silone tým lepšie. Všetko sústredím na nástrahu a miesto lovu.
Tentoraz som sa vybral na kapry na miestnu vodu. Prichádzam skoro ráno, aby som mal lepší výber z lovných miest. Keďže táto voda je známa v širokom okolí, málokedy je na výber. Voľných asi 5 miest ale jedno zaujme moju pozornosť najviac. Je to miesto na druhej strane, popadané stromy vo vode. Chytá sa len z jednej strany, takže super miesto, kde ryba určite bude. Vedľa chytá chalanisko tak idem pozdraviť a prehodiť pár slov. Budí sa na môj príchod. Prehodili sme pár slov a už viem, že jeho 24 hodín, ktoré chytá sú bez záberu. Navyše to nahadzuje na miesto, ktoré som si vytipoval ako to najlepšie. Trochu zamyslený nad tým čo som sa dozvedel, začínam vybaľovať. Fúkam čln s myšlienkou nad zmenou miesta. Zostávam, znelo definitívne rozhodnutie. Sused vyťahuje udice a znudene prehadzuje na miesto pred sebou (tiež dobré so stromami vo vode) olovo padá cca 2 m od konárov. ,,Pekný náhod" hovorím. Odpoveď znie: ,,Čo z toho? Nahadzujem tam od včera a ani brnk".
Sadám do člna beriem nejakú kukuricu na zakŕmenie a vyrážam na druhú stranu. Hĺbka vody do 1,2 m čo nie je bohviečo, znova ma napadá presun bližšie k hrádzi kde je viac vody. Vyvážam s vierou, že tam ryby sú a že musia zabrať. Vybaľujem zvyšok vecí a sadám k susedovi, hneď vedľa na pár slov. Hodiny ubiehajú a ja mením nástrahy ako na páse. Je večer a my už nemáme ani o čom rozprávať a tak vyvážam boilies nech vydržia do rána.
Je 5 hodín ráno. Budím sa na hrkot suseda, ktorý balí. ,,Idem domov, tam aspoň niečo porobím", povedal. Zostávam sám a čas sa neskutočne vlečie, oči nespúšťam zo swingerov a dúfam, že jeden z nich konečne vystrelí. Teplota stúpa a ja prestávam veriť, že v tej horúčave niečo zaberie. Už neviem čo vyskúšať a prestávam rozmýšľať nad rybami. Sadám do člna a idem zakŕmiť a vyviezť (pridávam do kukurice zopár boilies od DB). Tentoraz to púšťam cca 20 cm vedľa konárov vo vode s myšlienkou, že sa to zle skončí. Idem si niečo zajesť, nakrájam zeleninu v jednej ruke klobása, v druhej chlieb. Sadám do stoličky a na kolená zeleninu. Zakúsnem sa a v tom sa swinger nalepí na udicu. Jedlo končí naokolo a ja letím k udici. Konečne, a vyťahujem pekného kapríka okolo 6 kg.
Vyvážam. Netrvá dlho a ďalší záber. A za ním ďalší a ďalší záber. Na jedlo nemám čas a nabitý energiou zo súbojov s rybami naň ani nepomyslím.
Je ďalší deň okolo druhej a ja mám 17 kúskov s priemerom okolo 7 kg. Pomaly začínam baliť keď v tom záber podobný pleskáčovi. Zasekávam s pocitom, že to skončilo na konári pod vodou. Povolilo a navíjam bez žiadneho odporu, odtrhol som, hovorím si v duchu. Keď v tom asi 10 m od brehu hĺbka vody cca 40 cm výpad. Skoro mi udica vyletela z rúk cievka zatiahnutá a silon ma ťahal do vody. Malé Shimano Nexage so super citlivou brzdou, malým povolením začína spievať a silon z cievky mizne. Asi 40 metrový únik po chvíli končí naspäť na cievke a ja už po kolená vo vode očakávam čo sa z pôvodného pleskáča vykľuje. Zrazu pozerám na valcové telo a na tvári sa črtá úsmev od ucha k uchu. Krásny amurík sa blíži po hladine smerom k podberáku. Už už je tam keď nevládne telo vyráža na ďalší a ďalší asi 30 metrový výlet. Konečne po štvrtom skončil v podberáku a ja si s už vysilenou rukou vydychujem, že to tak skončilo.
Krásny záverečný boj .
Tak pre toto je pre mňa rybárčenie tak zaujímavé. Pretože nikdy nemôžete vedieť, kedy to príde!!!
Článok neprešiel gramatickou kontrolou.
Zapojte sa aj vy do súťaže (viac informácii po kliknutí na tento link).
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
