V noci zo stredy na štvrtok sa nám konečne rozbehli prúty tak, ako by si človek na pretekoch predstavoval. Prakticky sme sa s druhým člnom, na ktorom išiel po rybu buď Kubo, alebo Martin, neustále míňali na vode. Boli sme ako taký dvojchápadlový bager, keď sa jedno chápadlo naťahuje do diaľky pre rybu, zatiaľ čo to druhé ju približuje späť do prístavu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2018
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2019.
V tom čase sme mali obrovskú spotrebu bateriek, čo nebol taký problém, ale zároveň aj sakov na uchovanie rýb. Maďarskí rozhodca totiž chodili vážiť len 2x denne. Raz dopoludnia a raz navečer. Keď sme sa pred pretekmi dohovárali, kto vezme saky, oznámil nám Kubo s ľadovým pokojom, že ich má toľko, že sa o to vôbec nemusíme starať. Lenže toľko v jeho podaní znamenalo 7 až 8, čo sa v tejto chvíli ukazovalo ako čertovsky málo. A tak sme postupne počas noci museli dávať ryby po dvoch, potom aj do rezervných podberákov, a nakoniec už nebolo vôbec kam. Preto som skoro ráno písal rozhodcom SMS so správou: „HELP, FULL Sacks“ a dúfal, že ju pochopia.
A tak Kubo neváhal a skočil po ňom
Neboli sme sami, kto mal tieto problémy. Aj naši susedia si s toľkými kaprami nevedeli rady, a dokonca o nejaké prišli, keď im utiekli z preplnených sakov. Ranné váženie tak bolo vyslobodením nielen pre kapry, ale aj pre nás, pretože vážne neviem, čo by sme s ďalšími rybami robili. Na konci nekonečného váženia sme napočítali 26 bodovaných kaprov a pár nebodovaných, ktoré ešte v noci mali 5,20 kg, ale teraz už len 4,90 kg. A k tomu možno aj nejaké ujdené. Keď totiž Kubo odoberal saky z kotviaceho miesta, uvidel kapra stojaceho mimo sak. A tak neváhal a skočil po ňom. Napodiv ho chytil.
Lenže ako sa pokúšal postaviť na nohy, kapor mu zasa vypadol do vody. A tak znova šípka a znova kapor v náručí. To už som bral do ruky podberák a išiel mu pomôcť, medzitým však kapor ešte raz putoval do vody. Nakoniec mi v podberáku skončili obaja. Kubo od pása hore a kapor dokonca celý. Keby to niekto nakrúcal, máme bezpochyby najsledovanejšie video v dejinách kapráriny.
Tiež Martin, ktorému pomaly usychali veci, ktoré si namočil pri podoberaní vo vlnách, opäť prepral všetko oblečenie. Na rozdiel od Kuba nie preto, že by lovil utečeného kapra, ale bez zjavných dôvodov v krátkych gumákoch vliezol po pás do vody, a náramne sa čudoval, že si nabral. Jeho odpoveď, prečo to urobil, bola ako vždy originálna: „Ja som si myslel, že keď mám na sebe vestu, tak mám aj prsačky.“ A sušil ďalej. To už nám však bolo hej a naša nálada začínala stúpať. Po tejto noci sme sa prehrýzli na celkové tretie až štvrté miesto.
Plán sa konečne začínal napĺňať
Kaprie orgie však nepoľavovali. Ryby nám brali aj takmer po celý štvrtok. A navyše všetko pekné kusy. Síce sme nemali žiadneho 17+, ale prevažná väčšina bola v rozmedzí 8 až 14 kg. Boli to nádherné ryby so širokým chrbtom, rôznych sfarbení a typov, od šupináčov, cez lysce až po riadkače. Ani neviem, ako to vzniklo, ale začali sme im hovoriť: „Vysočanské tanky“. Zvlášť Kubo prakticky dva dni v kuse nepovedal iné slovo, ako: „Vysočanský tank.“ Tanky pribúdali a kilá naskakovali neuveriteľne rýchlo.
Počas dňa začalo byť zrejmé, že už začíname susedný CT Libuň doháňať, či dokonca mať navrch. Kapry nám oproti nim zaberali v pomere približne 5 ku 1. Plán pretiahnuť ryby od nich k nám na väčšie množstvo, navyše kvalitnejšieho krmiva, sa konečne začínal napĺňať. Stále nám viac jazdili ľavé prúty, avšak aj moje pravé, snáď prvýkrát od začiatku pretekov, mali oveľa väčšiu frekvenciu, než prúty susedov. A to vôbec nehovoriac o susedoch na druhej strane. Tých sme, hoci sme mali sektory vedľa seba, na vode vídali len sporadicky.
Keďže sme to ťahali už niekoľko dní prakticky bez spánku, dohovorili sme sa, že sa cez deň prestriedame a trochu si pospíme. Chlapcom sa to celkom podarilo, ale ja, hoci som strávil na ležadle najmenej dve, tri hodiny, som nedokázal zaspať. Stále sa mi preháňalo v hlave, čo urobiť ešte lepšie a na čo nezabudnúť, aby sme to nepokašľali. V túto chvíľu sme boli adepti na druhé až štvrté miesto. Prvé bolo v nedohľadne, ale na ďalších troch miestach to bolo o kúsok. A ja som v tej chvíli nechcel skončiť štvrtý. Ak druhý, alebo tretí, mi bolo jedno, ale nie zemiakový! Ten tretí v boji o pódium navyše nebol nikto iný, než naši slovenskí kolegovia Hofi s Kosťom. Už len tým bolo jasné, že to nebude jednoduché. Vlani sa na týchto pretekoch za posledný deň a pol dokázali predrať z desiateho miesta na tretie. A veľa nechýbalo, aby boli ešte vyššie. Dalo sa teda čakať, že ich finiš bude opäť zdrvujúci.
Noc opäť patrila nám
Susední Libuňáci si všimli, že im pomaly začíname utekať, a tak pozmenili taktiku. Začali dávať minimum návnady, a pokúšali sa bodovo odchytávať ryby, ktoré mierili cez ich územie na naše silnejšie kŕmené miesto. Nebol zas taký veľký div, že to fungovalo. Počas štvrtkového večera chytili niekoľko veľkých rýb, ktoré ich vrátili do hry o tróny. Noc však opäť patrila nám. „Vysočanské tanky“ jazdili ako o preteky. Opäť sme do rána dokázali uloviť okolo tridsať bodovaných kaprov.
Keď som to po zvážení spočítal, vyšla mi neuveriteľná cifra. „Chlapci, my máme už viac ako tonu!“ To bolo niečo neskutočné. Osobne som sa pred pretekmi pripravoval na to, že na debnu budeme potrebovať pravdepodobne cez 500 kg rýb. Teraz bol piatok ráno, teda deň do konca, a my sme mali dvojnásobok. A dopoludnia sme pridávali ďalšie. Čoskoro sme mali cez 1 150 kg „Vysočanských tankov“. Susedom sme utiekli o parník a tiež Hofi s Kosťom nič veľa nenachytal. Začínalo byť zrejmé, že s najväčšou pravdepodobnosťou je už druhé miesto naše. Lenže… lenže sa začínalo ukazovať, že dokonca míľovými krokmi sťahujeme náskok vedúceho tímu. Dokonca tak, že už bol na dosah!
V piatok popoludní sme dostali neoficiálnu správu, že vedieme. V tú chvíľu som prvýkrát znervóznel. Do tej doby sme si to užívali a len sa pokorne snažili sťahovať náskok súperov. Teraz zrazu, ak je to pravda, sme štvaná zver my, a oni stíhajú nás. Kto sú tí oni? Boli to chlapci zo Starbaits, ktorým sa v pretekárskom svete nepovie inak ako Žabáci, podľa priezviska jedného z nich. Teoreticky chytali ob miesto od nás vedľa Libuňákov, ale v skutočnosti boli tak ďaleko, že sme ich nevideli ani z vody. A to je normálne vidieť na niekoľko kilometrov. Práve v tej niekoľkokilometrovej zóne medzi týmito dvoma tímami sa zrejme nachádzala zlatá žila týchto pretekov.
Miku, ja musím
Neviem, či to bolo nervozitou, alebo súbehom okolností, ale od tej chvíle, keď sme sa údajne dostali do čela, sa nám prestalo dariť. Začalo sa to výmenou rozhodcu. Namiesto starších pupkatých strýkov nám pridelili na poslednú noc mladého kaprára. Bol to veľký sympaťák, ale šťastie nám nepriniesol. Nezvyčajne dlho nám to nepíplo, a keď už, tak sa rochrčal môj prút takým spôsobom, že som ho zdvihol až vo chvíli, keď to kapor odrezal. Moja prvá stratená ryba počas pretekov. Teraz, keď potrebujeme každé kilo! Naše vlasce aj šokáče boli síce v priebehu pretekov niekoľkokrát narušené, ale vždy sme ich stihli včas vymeniť, aby k tomuto nedošlo. Teraz to jednoducho nestačilo.
Aby to nebolo málo, Martinovi sa podaril ďalší kúsok hodný galérie kuriozít. V rovnakú chvíľu, keď som mal ten záber, sa chystal previezť svoj prút. Keď videl, že ja pôjdem na vodu a Kubo spí, vyliezol z lode. Prút si položil na čln a čakal na brehu, až sa vrátim. Behom chvíľky som to previazal a vyviezol, lenže keď už sa Martin chystal znovu vyjsť, jeho prút z ničoho nič vyskočil z lode do vody. Doteraz nevieme, či to bol záber, alebo len pružnosť vlasca, každopádne Martin opäť kompletne oblečený a v prsačkách musel pod vodu. Takže bol už tretíkrát v priebehu dvoch dní „durch“ mokrý. Než skočil pre prút pod vodu, povedal mi len s previnilým výrazom: „Miku, ja musím.“ Neviem, čo musel, ale prút pod vodou našiel.
Kubovi, ktorý sa v tej chvíli skúšal vyspať, sme po prebudení nemohli dať veľa povzbudivých informácií. Jeden odtrhnutý vlasec, jeden takmer utopený prút, ale žiadny bodovaný kapor na brehu. Aj keď sme sa do toho neskôr obuli v trojici, zábery ako by nám niekto ukradol. Dokonca na mňa začalo ísť spanie. Nie snáď ani z únavy alebo z deficitu spánku, čo by inak bolo logické, ale jednoducho len z toho dôvodu, že sa tri, štyri hodiny vôbec nič nedialo. A tak som niekedy o jedenástej, keď mi po niekoľkýkrát spadla hlava, povedal chalanom, že sa idem natiahnuť. Nech ma zobudia, keď bude treba.
Prekvapenie z krovia
Konečne som naspal štyri až päť hodín, ale úprimne povedané, ako rád by som aj tú noc dal bez spánku. Takto ma chalani zobudili až chvíľu pred východom slnka s tým, že majú len pár rýb. Bolo mi jasné, náš sen je najskôr v nedohľadne. Večer totiž prvýkrát za celú dobu pretekov zaktualizovali skutočné poradie a predovšetkým celkovú hmotnosť úlovkov. Pritom sa ukázalo, že informácie o tom, že vedieme, bola buď mylná, alebo naši súperi o víťazstvo nemali v tú dobu odvážené väčšie množstvo rýb. Buď ako buď, pred touto nocou, ktorá k nám nebola veľmi štedrá, sme podľa výsledkov strácali 50 kg.
Odvtedy sme síce pripísali nejakých 70 kíl, ale to by Žabáci nesmeli chytiť takmer nič, aby to na nich stačilo. Nad ránom sme ešte chytili zopár rýb a ľahko oživili aspoň teoretickú nádej na víťazstvo. Napriek tomu naša nálada nebola nijako euforická. Pomohlo jej vylepšiť až prekvapenie z krovia. Z ničoho nič sa totiž za nami vynorili takmer všetci chlapci, ktorí robia u nás na firme, samozrejme, vrátane oboch mojich synov. Vôbec mi to nenapadlo a ani trochu som netušil, že prídu. Veľmi ma to potešilo. Akoby nám znovu dodali ubúdajúcu energiu. Kubo behom chvíľky priviezol nádherného 17 kg šupináča. A desať minút do konca sa rozoznel aj hlásič na mojom prúte.
Sadol som do lode a srdce mi búšilo ostošesť. Čo keď práve toto je tá zlatá ryba, ktorá nás posadí na najvyšší stupienok? Už som to takto raz práve v Maďarsku zažil s Rafanom. Po hektickom finiši počas posledného dňa som krátko pred koncom pretekov zdolal rybu, ktorou sme vymazali a asi o 3 kg preskočili zdanlivo nedostihnuteľný náskok na prvé miesto. Čo keď sa bude história opakovať? „Musím ju priviezť,“ hovoril som si podvedome, čo som si napokon opakoval takmer zakaždým, keď som vyrážal na vodu. Kapor bol pomerne bojovný, tipoval som ho 10+. Nakoniec taký veľký nebol, ale body to určite boli. Teraz ešte rýchlo na breh, aby sa počítal.
Moje jediné prianie – skončiť na debni
O minútu osem som dorazil k brehu. Chalani už mali rozrobené šampanské a kropili ma aj s mojimi spolubojovníkmi. Len ten pokrik mi neznel tak, ako by som dúfal. Bola to oslava druhého miesta. Nebolo to síce oficiálne, ale javilo sa to viac než pravdepodobné.
Nie som neskromný a pred pretekmi by som bral akékoľvek umiestnenie do desiatky, alebo v sektore. Od štvrtka som mal jediné prianie, a to skončiť na debni. Ale teraz, keď už sme skoro siahali po víťazstve, mi druhé miesto neprišlo ako najlepšia správa, ktorú som mohol v tú chvíľu dostať. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, keď už raz siahate po Stanley cupe, nechcete skončiť druhý. Keby ste dostali vo finále 4-0 na zápasy, poviete si OK, nemali sme na to, byť strieborný je skvelé. A keď už porovnáte takmer stratený duel na 3 - 3, prehrať v siedmom rozhodujúcom finále predsa len bolí o niečo viac. Zvlášť, keď mi krátko po pretekoch volal Ľubo Žabčík s otázkou, koľko máme. Po mojej odpovedi cez 1 257 kg mi povedal, že oni asi o 11 kg viac. To ma dostalo ešte viac. Len tak málo, de facto jediná ryba? Pri takom obrovskom množstve rýb? Nebudem vás napínať. Nakoniec to bolo predsa len o niečo viac. Podľa oficiálnych výsledkov vyše 50 kg. Ponúka sa tak jasná otázka. Mali sme na to, aby sme vyhrali?
Z jedného uhla pohľadu áno. Necelých 60 kg sa pri dokonalom výkone dalo zmazať. Najmä prvý večer sme zaváhali a na úlovky susedov reagovali až v noci. Tu nám mohlo utiecť i napríklad 30 kg. V posledných dňoch sme taktiku smerovali tak, aby sme prechytali susedov. Prvé miesto sa v tej chvíli zdalo v nedohľadne. Keby sme viac zariskovali s kŕmením, možno sa dalo vydolovať pár rýb navyše. Ťažko povedať.
Zostanú mi len skvelé spomienky
Celková hmotnosť tiež bola výrazne ovplyvnená dobou sakovania. Mali sme spočítané, že každú noc tým strácame najmenej 15 kg. Ak niekomu vážili ryby hneď po ulovení, bol vo veľkej výhode.
Z reálnejšieho uhla pohľadu si myslím, že nie. Za celý čas sme pri viac ako 150 ks bodovaných rýb prišli len o dva kapry. Jeden sa chalanom vyhákol a druhý mi to odrezal. Niekoľko sme ich doslova vydolovali zo sektorových bójí a iných šlamastík. Naši susedia prišli o oveľa viac rýb, a tiež Žabáci vraj odrezali nezanedbateľné množstvo kaprov. Všetka technika nám fungovala po celú dobu bez jedinej minúty omeškania, aj po ľudskej stránke sme šliapali ako dobre namazaný stroj. Keď si uvedomím, že veľa tímov v popredí vrátane víťazného bolo z rôznych dôvodov aj niekoľko dní bez motora, čo vás v podmienkach Balatonu pokojne môže stať aj niekoľko desiatok kg denne, boli naše straty úplne minimálne. Podľa mňa práve len vďaka tomu, že nám všetko takmer dokonale fungovalo, sme sa dostali na druhé miesto, či dokonca atakovali prvé.
A za to by som chcel poďakovať obom svojim kolegom. Boli pohodoví, celý čas pozitívne naladení a „makali“ ostošesť. Kubo navyše prichádzal s výbornými nápadmi. Trebárs prišiel na to, že najrýchlejšie zábery chodia pri nastražení Bigby Broskyňa & Black pepper s plávačkou rovnakej príchute nad krmivom z Gangstra G2. Pri vnadení aj nastražení Bigby boli zábery tiež rýchle, avšak od menších rýb. Naopak, pri nastražení G2 s plávačkou Pampeliška alebo samostatne brali síce spravidla väčšie ryby, avšak v dlhších intervaloch. Plošné kŕmenie s G2 a Liverixom Magická Oliheň sa ukázalo ako správna voľba. Nakoniec sme toho pri takomto počte rýb nespotrebovali až toľko, odhadom niečo vyše 100 kg. Mnoho súperov z prvej desiatky, ako som sa neskôr dozvedel, skŕmilo aj niekoľkonásobok.
Ešte dlho po návrate z pretekov som sa dostával do normálneho životného rytmu. V noci sa mi vôbec nechcelo spať, takmer každý deň som v snoch zdolával a budil sa spotený s jedinou myšlienkou: „Musím ho priviezť!“ Tak hlboko sa mi to vrylo do mysle. Na IBCC 2018 mi zostanú len skvelé spomienky. Bolo mi cťou sa s vami o ne podeliť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
