Minule som rozprávanie ukončil cestou na letisko v Bayan-Olgiata. Odtiaľ naša cesta pokračuje do Murunu, kde na nás čaká sprievodca po rieke Urr. Noc však neprebehla tak jednoducho, ako sa pôvodne malo zdať. Lenže presne také je Mongolsko a cestovanie po ňom. Kto stratí hlavu, môže rýchlo stratiť úplne všetko.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2019.
Opäť to cestovanie
Konečne sadáme do auta a mierime smer letisko. Fúka neskutočný víchor, ktorý ohýba stromy k zemi. Vzduchom lietajú hromady prachu a ja tajne dúfam, že lietadlo nepoletí. Lenže tomu tiež neverím. Cestou naberáme dvoch miestnych típkov so šiltovkou dozadu, z ktorých sa na letisku stanú hlavní odbavujúci. S dobrým pocitom, že teda bude všetko OK sa čoskoro lúčim. Dôležitosť je vlastnosť, ktorú miestni majú zažitú už od malička. Začína sa správny zmätok. Váženie batožiny, počítanie nadváhy, platba za nadváhu, neochota nabrať naše tubusy a hlavne nepochopenie, kam vlastne letíme. Letenky označené iba krstným menom a s odletom do Ulánbátaru. Viac ako hodinu sme sa dohovárali, že máme letieť do Murunu, bolo to fakt nad naše sily. Vzápätí sme sa dozvedeli, že lietadlá letia dve, ale obe do Ulanu. Našťastie snáď dohody dopadli dobre, a okrem neustáleho otvárania batožiny, lebo ich röntgen si myslel, že sme najskôr českí teroristi, sa už nič ďalšie nedialo. Lietadlo bolo poloprázdne. Nepochopil som teda teóriu, že nezoberú naše tubusy. Vzlet bol drsný a bolo vidieť, že hladina Chingisa trochu klesla. Pristátie však v norme a teraz hlavne aby vysadili všetku našu batožinu. Dlho sme sa prizerali, ale nakoniec vyložili aj posledný kufor. Keďže to bolo medzipristátie, tak by človek čakal, že tie kufre dajú na kraj, ale takto prehádzali celý nákladný priestor. No skrátka mongolská logistika. V Murune na nás čakal obľúbený UAZ aj náš nový sprievodca a správca kempu Prudo. Cestu veľmi rozvádzať nebudem, lebo bola fakt hustá. Namiesto 6 hodín skoro 12. Dva defekty okolo druhej hodiny ráno som vyložene prespal, teda iba keď sme stáli. Inak sa zaspať prakticky nedalo. Zaujímavé bolo, že sme mali iba jednu rezervu a opravu druhého kolesa som teda vôbec nebol schopný zaznamenať, pretože som zaspal snáď ešte skôr než auto zdvihol zdvihák v prudkom kopci.
David a ich najlepší terénny voz, UAZ.
Kemp na rieke Urr
Došli sme slušne rozbití a našim jediným plánom bolo všetko poriadne dospať. Ale v okamihu, keď sme videli prvýkrát rieku, tak už bolo jasné, že ranná káva a raňajky nás postavia na nohy a okamžite vyrazíme loviť rybky. Však už nám tiež zostáva len 5 alebo 6 dní, vďaka predĺženému pobytu na Altaji. Nemôžeme to predsa prespať. Privítanie bolo veľmi milé, raňajky ohromné a vlastne viac sme ani nechceli. Dohodli sme sa ako a kam vyrazíme. Ja s Martinom sa necháme odviezť dolu po rieke a dôjdeme následne späť a chlapci vyjdú nad kemp a vrátia sa po prúde rieky Urr. Riečište bolo širokánske, ale vďaka tomu, že letné búrky ešte nedorazili, tak vody bolo tak akurát. Tok bol veľmi členitý, s množstvom bočných ramien rôznych veľkostí a dĺžok. Na mnohých miestach sa dalo dokonca prebrodiť. Mocné hlboké zákruty striedali rovné pláne so šírkou toku aj cez 100 m. Mám rád také podmienky, keď je každý kus úplne iný a človek musí ryby hľadať. Niektoré miesta boli vlastne dlhou plážou štrku a balvanov, iné s ťažko dostupným vysokým brehom. Zvlášť miesta na pravom brehu po prúde boli takmer nepriestupné. Tajga tu bola neskutočne hustá. Stopy na plytčinách napovedali, že tam bude veľmi divoko a nikto z nás ani netúžil spoznať všetkých jej obyvateľov. Okolie rieky je však úplne iné, než bolo na Altaji. Všetko je zelené. Tráva vysoká a dobytok je neskutočne tučný. Je vidieť, tu jar prišla podstatne skôr. Lúky aj lesy sú plné kvetov. V kontraste s modrou oblohou až prechádza zrak a človek by mal chuť sa len kochať. Ale prišli sme predsa za rybami a zážitkami okolo vody.
Prvé lovy
Vyrážame autom po ceste‑neceste až do miest, kde sa rieka stretne s horou a cesta ďalej už nevedie. Je tu malý kúsok púšte, ktorý zrejme vzniká vynášaním piesku vetrom z okrajov rieky. Nádherné a zaujímavé miesto. Rieka tu vytvorila veľkú zákrutu rozdelenú ostrovom a okolo neho veľa miest na lov. Voda je krásne čistá, takže vidíme aj do veľkej hĺbky. Následne sa stáča z rýchlej partie do pomalej a hlbokej zákruty.
Prestávame sa kochať rastlinami a začíname myslieť rybársky. Občas je vidieť aj zobratie hmyzu z hladiny lipaňami alebo lenokmi. Martin nikdy nemal možnosť loviť tajmeny, tak chce malé školenie, kde ho hľadať a ako vodiť nástrahy. Čo by som nečakal, že hneď asi druhým nahodením dostávam záber a vyťahujem jedného menšieho tajmeníka okolo 70 cm. No pekne sa to začína. Dokonca vidíme aj niekoľko ďalších v rieke, ale tie naše nástrahy ignorujú, rovnako tak i veľké lenoky v pokojných hlbokých tôňach. Hneď nám bolo jasné, že to nebude jednoduché. Obchádzame teda hlbokú, asi pol km dlhú tôňu a prebroďujeme na druhú stranu a chystáme sa ísť do prúdnejších partií. Zrazu sa darí uloviť lenoka do 50 cm a Martin tomu začína prichádzať na chuť. Mal som radosť, že okamžite pochopil, čo ryby potrebujú. Možno to znie divne, ale nie každý sa dokáže hneď zžiť s niečím úplne novým, a hlavne iným ako na našich vodách. Na mnohých miestach vidíme tajmeny všetkých veľkostí. Ale úplne bez záujmu. Nechápem, ale aj napriek snahe a zmeny nástrahy sa občas len príde pozrieť za nástrahou. Bolo však poznať, že stále majú namierené smerom proti prúdu a nikde sa príliš nezastavujú. Rovnako tak ako veľké húfy rybiek, lemujúce oba brehy. Asi po dvoch kilometroch sa rieka z dlhej širokej pláne rozvetvila do niekoľkých ramien. Spojnice ramien s riekou bývajú veľmi dobrými miestami. To sa následne ukázalo. Počas 10 minút som prišiel o dva tajmeny, jeden do metra a druhý o kus väčší. Ich útok však prišiel v najsilnejšom prúde a vždy len na konček nástrahy a háčiky dopadli veľmi neslávne. Nemôžem si pomôcť, ale aj top značky majú v poslednej dobe problém s pevnosťou. Nad ostrovmi bola dlhočizná pláň. Široká možno 120 m. Nejako ma to miesto nezaujalo, lebo bolo skoro všade vidieť na dno a v plnom slnku som tu veľa rýb nečakal. Martin však bol „nažhavený“ hádzať, tak posiela do diaľky veľkú gumu. Po pár otočkách prichádza silný záber a následný výskok tajmena okolo metra. Martin s úplným pokojom zdoláva tajmena a ja mu ho vyberám z vody. Okamžite ho oslobodzujem od háčikov a odovzdávam ho Martinovi. Lenže tajmen na nič nečaká a dá sa na útek. Takýto skok do vody som už dlho neurobil a tajmena držím rovnako ako by som ho podoberal z vody za chvostovú plutvu. Cítim však silnú bolesť v lakti, ako som narazil na kamene. Neriešim, neskôr možno. Teraz už neutečie, čo je hlavné. Martina fotím s jeho prvým tajmenom v živote. Behom chvíľky je tajmen späť vo svojom živle a my sa objímame a radujeme ako malí chlapci. Okamžite prehadzujeme miesto znovu, dokonca aj vidíme ďalšie dva veľmi slušné tajmeny, ale bez úspechu. Aj napriek slušne pomliaždenej ruke som nadšený. Venujem sa viac lenokom a Martina nechávam prehadzovať tajmenie miesta. Na jednej z ďalších plání posielam Martina na veľkú spojku s ramenom. Okamžite dostal veľký záber. Nasleduje séria skokov a potom silné výpady. Martin mi nechce veriť, že je väčší ako ten prvý až do okamihu, než ho vynášam do plytčiny. Po rýchlom fotení a premeraní nasleduje neskutočná sprcha radosti. Už sa mi ani nechce chytať, ale ešte pár nahodení a nejakého lenoka zdolám. Čas uteká a my sa blížime ku kempu. Rozhodnem sa pre dnešok skončiť a miesto okolo vody to vezmeme lúkami späť. A tu je jedna skutočnosť, ktorú som zabudol spomenúť hneď na začiatku. A tou je hmyz. Bolo ho tam neskutočné množstvo, hlavne komárov a veľkých ovadov. Pre mňa to je nočná mora, pretože aj jeden komár si ma vždy nájde. V takýchto podmienkach to veľmi nedávam. Našťastie neskutočne zafungoval repelent, takže tých uštipnutí bolo za celú dobu len pár a na bzučanie si človek rýchlo zvykol. Možno to bolo tým, že tam prišiel za iným účelom. V kempe sa stretávame s kamarátmi. Oni tiež hlásia úlovky tajmenov. No nálada je super. Skvelá večera a Chingis všetko dávajú na tú najlepšiu rovinu. Dnes však nikto neponocuje, únava premohla úplne všetkých.
Tajmenom chutili hlavne veľké gumené nástrahy, ale ostriež sa tu nevyskytuje, tak jeho účinnosť nebola predpokladaná.
Martinov prvý tajmen v živote.
Ďalšie lovy
Veľmi skoro ráno ma budia strašné pohyby zrubu. Vyzeralo to ako zemetrasenie. Ale našťastie nebolo. Len veľký býk sa rozhodol škrabať chrbát o roh zrubu. Vybehol som ho vyhnať, ale pri pohľade na jeho veľkosť, som sa rýchlo stiahol pod perinu. Ale už som nezaspal. Musel som vytiahnuť foťák a trochu pofotiť krajinky, a hlavne bol som už zase „nažhavený“ na ryby. S chlapcami sme sa dohodli, že dnes pôjdeme tým smerom všetci a my s Martinom pôjdeme niekoľko kilometrov dole po prúde a oni sa vrátia v našich stopách. Bolo strašné dusno a podľa Pruda malo začať pršať. Nemýlil sa, skoro celý deň pršalo, alebo bolo zamračené. My sme sa vypravili pod hlbokú tôňu a hneď za ňou sme začali chytať lenoky obvyklej veľkosti 40-50 cm. Martin objavil ohromného tajmena, odhadom 130-140 cm. Avšak aj on bol k našim nástrahám ľahostajný. No skúsime ťa nabudúce. Postupne dochádzam zase k pokojnejšiemu miestu, ale pred ním sa rieka zužuje. Krásne miesto, opäť vidíme niekoľko rýb rôznych dĺžok. Majú nás na háku. Navyše sú naozaj v pohybe proti prúdu. Zrazu dostávam záber na menšiu rotačku a už sa preťahujem s metrovým tajmenom. Dal mi zabrať, ale všetko dobre dopadlo. Rýchle fotenie a pusinka na cestu. Prehadzujeme tíšinu, ale bez úspechu. Na jej konci sa rieka rozširuje a delí ju ostrov. Martin zostáva v jednom ramene, ja v druhom. Martin prichádza smolou o pekného tajmena a ja na druhej strane dostávam tri slušné lenoky. Na sútoku lenoky pokračujú a dokonca sa ulovil aj slušnejší lipeň. Pred ďalšou krásnou tôňou je rýchly a pomerne plytký prúd. Poznám už také miesta, vždy tam býva nejaký kameň s hlbším miestom. Než som stačil domyslieť, tak dostávam silný záber, zrejme lenok. Lenže ten razom vyskočil a je z neho slušný tajmen. No na ľahké vybavenie to bolo na dosť dlho a musel som zísť skoro 100 m, než som ho bol schopný dostať ku brehu. Malá rotačka robí divy. Nakoniec je rovnako veľký ako ten Martinov. Martin mi robí niekoľko fotiek a opäť s pusou a mávaním púšťam tajmena späť. Máme s Martinom skvelú náladu aj napriek dáždiku a hroznému dusnu. Vraciame sa do kempu a stretávame nadšených chlapcov. Jirka aj Michal majú ulovené tajmeny a Vlastík dokonca krásneho 118 cm. Večer bude veselo. A bolo.
Tajmen ulovený na 4D ostrieža.
Lenoka som vytiahol zabitého
V noci bola v horách ohromná búrka a Prudo nám radí vyjsť dnes na rafte, pretože ďalší deň môže byť oveľa vyššia a kalná voda. Vyrážame preto na raft, podľa Pruda to bude len 20 km. Na konci som bol presvedčený, že to bolo 30 km. Zabudli sa vziať pádla, takže som to dal s mongolským sprievodcom vo dvojici. No slušný nárez. Vychádzka to bola však nádherná. Príroda ako na pohľadnici a nikde ani živej duše. Avšak spočiatku ryby príliš nespolupracovali. Skúšali sme naše miesta a nič, len rýb sme videli náramne veľa. Až sme došli na moje včerajšie úspešné miesto. Chlapci ho prehádzali a bez úspechu, tak som skúsil rotačky a okamžite som zasekol slušného lenoka. Lenže na neho okamžite zaútočil tajmen a počas zdolávania som chvíľku zdolával aj jeho. Lenoka som vytiahol zabitého. Okamžite som nahodil veľkého ostrieža, bol práve jedinou nástrahou, pretože batoh som mal asi 100 m od seba. Pri doťahovaní ku brehu silný záber a tajmen začal skákať. Po chvíľke som ho zdolal. Opäť metrovica. Ale než sa stihol dať odfotiť, tak rýchlo sebou mykol a plával späť. K lenokovi som dochytal tri lipne a bol okamžite rýchly obed nad ohňom. S presvedčením, že už to máme len kúsok na koniec plavby, sme príliš neponáhľali, ale Mongolík nás z toho vyviedol. Prechádzali sme ohromné tône s mnohými rybami. Videli sme veľa tajmenov, veľkých lenokov a lipňov okolo 50-70 cm. Tiež ohromné miene, jeden odhadom cez 90 cm.
Došli sme k miestu, kde sa rieka zo 100 m zúžila snáď na 15 m. Vyplašili sme tri tajmeny, jeden bol okolo 130 cm. Okamžite sme zastavili a ja som nahodil ostrieža a okamžite tam jeden metrový bol a Vlastík s Martinom ma nasledovali. Následne som chytil ešte jedného menšieho a niekoľko nám vyšlo za nástrahou. V zúžení to vyzeralo ako v rybochode. Toľko rýb idúcich proti vode som ešte nevidel a niektoré boli brutálne. Avšak bez záujmu. Tu sa proste ukázalo, že keď nechcú žrať, tak nežerú. Ale tie, čo chcú žrať, tak sa ulovia. Ryby boli vytreté a zrejme putujú proti prúdu s kŕdľami malých rybiek. Ten deň sme už tajmeny nechytili, ale podarila sa šťuka, lenoky a lipne. Jirka s Michalom opäť doplnili zbierku tajmenov a lenokov a aj oni mali šťuku.
Lenok na muškárku.
Po búrke
Ráno sme chceli vyraziť s Jirkom a Michalom na raft. Lenže voda sa po búrke naozaj zdvihla asi o pol metra a slušne zakalila. Zmena plánu. My s Martinom opäť dole a späť pešo a chlapci vyrazia na malú riečku a sútok s ňou asi 50 km proti vode. Rieka bola razom úplne iná, ale aj tak sa tajmeny, síce menšie, podarili. Ja som sa začal baviť muškárením a lenokmi. Bola to nádhera, zdolávať kilové ryby v silnom prúde. Kolegovia hore pochytali veľa lipňov a lenokov a dokonca aj menšie tajmeny. Takže ďalší skvelý deň aj cez vysokú vodu. Čakal nás posledný deň. Priznám sa, že únava už bola poznať, ale Martin bol ťahúň, tak ma zase presvedčil k diaľkovej výprave nadol. Voda slušne opadla a ja som sa bavil už len muškárením a lenokmi. Martin pridal menšieho tajmena. Pridali aj kamaráti, takže posledný deň sme si náramne užili. Zakončili sme ho skvelou večerou a nechýbala ani menšia dávka Chingisu.
Odchod
Balenie je hrozná vec, ale dávame to už s prehľadom. Urr bol skvelý. Viem, že sa sem vrátim. Mali sme neskutočný servis aj v takých skromných a jednoduchých podmienkach. Za celý čas sme pri vode nestretli človeka. Len stopy medveďov, vlkov, losov a vodných vtákov. Prudo má skvele všetko naplánované a vďaka tomu nedošlo k žiadnej nečakanej situácii. Čo je na Mongolsko dosť čo povedať.
Lúčime sa a vyrážame smer Murun. Nechápem to, ale tentoraz to naozaj dávame za 6 hodín. Tam nás však čaká prekvapenie. Lietadlo je odložené na popoludnie. Čakáme v miestnom hoteli a pri biliarde sledujeme prvý zápas MS vo futbale. Čakanie sa pretiahlo až do nočných hodín. Odlietame z Murunu až po polnoci. V Ulan nás čaká teda malý problém so zabukovaným hotelom. Zostávame na letisku, odbavenie sa začína o dve hodiny neskôr. Klasické problémy s batožinou a premeraním tubusu nás oberá o doláre. Ale čo už. Všetko je vyvážené skvelými zážitkami. Musím povedať, že som nečakal, že ma ešte dokáže v Mongolsku niečo tak prekvapiť. Ale prekvapilo. Dokonca ma to nadchlo tak, že budem musieť túto kombináciu Altaj‑Urr ísť ešte znova. Bol to neskutočný kontrast krajiny, rybolovu a miestnych obyvateľov. Zase sa mi potvrdilo, že Mongoli sú neskutočne pohostinní a priateľskí. Príroda a ryby sú neuveriteľný bonus pri ďalekom cestovaní mimo civilizáciu. A k tomu je ešte jedna dôležitá vec, alebo teda súhra náhod, bez ktorej sa taká výprava nezaobíde. Skvelá partia. Ďakujem, Martin, Vlastík, Jirko aj Michal. Nemalo to chybu hlavne vďaka vám. Takže zase niekedy nabudúce. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
