Mongolsko som navštívil už niekoľkokrát a dokonca som mal nutkanie sa o niektoré svoje výpravy podeliť. Hoci bola každá výprava úplne iná, tak som už o známych miestach nemal veľmi čo napísať. Prišlo by mi to veľmi podobné. Lenže tento rok som v júni odcestoval do miest, ktoré som ešte nikdy nenavštívil a relatívne som tušil, že sa opäť ku klávesnici usadím.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2019.
Zvlášť, keď sa výprava podarila k mojej veľkej spokojnosti a ja som zažil opäť niečo úplne nové. Už niekoľko rokov vopred som si dal do termínového kalendára, že začiatkom tohtoročného júna navštívim mongolskú časť Altaja a následne sa presuniem na horný tok rieky Urr. Všetko sa podarilo zariadiť, takže vyrážame na ďalekú cestu…
Prípravy
Každá moja výprava do Mongolska bola, čo sa týka prípravy, veľmi zložitá, a hlavne som si vždy dokázal prirobiť niekoľko zbytočných problémov, ktoré zakaždým pekne podráždia mozgovú sústavu. Následne človek odchádza úplne hotový a len čaká, ako sa s tým hlava pobije v nasledujúcich dňoch. Už dlhú dobu vopred sme mali zostavenú partiu nadšencov, ale tesne pred odchodom jeden odpadol, takže celkový počet rybárskych turistov skončil na piatich. Veľmi dlhú dobu predtým sme riešili najdôležitejšie problémy týkajúce sa oblečenia, batožiny, nástrah, prútov, navijakov a jednoducho všetkých potrebných vecí, ktoré musí človek zhromaždiť a zbaliť do 23 kg povolených na osobu plus pár drobností, ktoré dovoľuje palubná batožina. Ako je zvykom, tak si všetko človek odsúva na neskôr, lenže zrazu nastane kríza a neviem, čo skôr zabezpečiť a zabaliť. Tento rok som si všetko naozaj nechal dosť na poslednú chvíľu, takže posledné dve noci boli skoro bezsenné. Už som videl, ako budem uťahaný na ceste a tam sa to ešte pridá.
Oblečenie
V Mongolsku sa naozaj ukáže, čo vydrží a čo nie. Nie je veľa vecí, ktoré by človek nosil, alebo s nimi chytal 14 dní v kuse. Takže je nutné mať všetko v zodpovedajúcej kvalite a najlepšie dvakrát. Čo sú opäť ďalšie kilá a následne človek musí prehodnotiť, či sa bez niektorých vecí dá prežiť. Po skúsenostiach viem, že dá. Takže len v krátkosti. Veľmi dôležité sú kvalitné vrstvy termoprádla a ponožiek; kto intenzívne chodí a následne vlezie do ľadovej vody, tak vie, o čom hovorím. Na to nadväzujú kvalitné a pevné membránové prsačky, v neopréne sa vážne príliš chodiť nedá a k tomu kvalitné topánky s podrážkou opatrenou klincami proti kĺzaniu. Tiež bunda musí vydržať nápor vetra a dažďa, a, samozrejme, dobre odvádzať pot. Výkyvy počasia sú na dennom poriadku a nie všetko si s tým poradí. Navyše každému vyhovuje niečo iné, lebo každý sme iný. Čiapky, kukly a rukavice sú samozrejmosťou, bez toho sa nefunguje.
Vyrážame prvýkrát k vode a skúmáme, či uvidíme nejakú rybičku.
Batoh a spacák
Celý deň sa človek nosí s batohom, kde má zložené veci pre prípad potreby alebo núdze, pitie, desiatu, foťák, nástrahy. Ak by nesedel na chrbte, bol premokavý, alebo nevhodný veľkostne, tak je to utrpenie. Takže výber musí byť dôkladne zvážený už len preto, že nie sme zvyknutí ho celé dni nosiť. Rovnako tak nie sme zvyknutí spať v spacáku a už vôbec nie za veľkého rozsahu teplôt, ktoré často padajú k nule pri vyhasnutých kachliach v jurte. Na týchto veciach sa určite neoplatí šetriť a je dobré si to aj vyskúšať niekoľkokrát vopred.
Rybárske vybavenie
Najväčší oriešok. Zvlášť keď má človek pred sebou ohromnú hromadu nástrah, navijakov, prútov a doplnkov a má sa rozhodnúť bez pocitu, že aj to druhé sa môže hodiť. Tento rok nebolo veľa času na selekciu, čo bol problém. Na Altaji som nikdy nebol a lov tam bol pre mňa trochu neznámou. Urr je tajmenová rieka, tak som mohol odhadnúť čo na ne. Našťastie, kamaráti, ktorí už boli na Altaji, mi smer trochu pomohli určiť. Altaj bude o love lipňov, ktoré dorastajú veľkostí od 30 cm do 1 m a všetkým chutí síce niečo iné, ale výber nie je taký zložitý. Snáď postačia mušky, nymfy a rotačky. Podobné nástrahy musia fungovať aj na ďalší rybí druh, a tým je osman. Pre ne sme si pribalil aj niekoľko gumových nástrah. Na Urr som vzal všetky moje tajmenové a lenokové záležitosti a veľmi som o nich ani nepremýšľal. Mraky voblerov a gúm a nejaké rotačky. Výber prútov bol jednoduchší. Po kúsku na ľahkú, strednú a ťažkú prívlač, plus som po niekoľkých absenciách pridal aj muškársky prút. K nim som poskladal navijaky aj cievky so šnúrami a vlasce, ktoré budú použiteľné v oboch lokalitách. Drobností je tiež náramná kopa, ale to by bolo na knihu.
Neviem, ako sa mi to podarilo, ale dostal som sa s prehľadom na požadovanú hmotnosť batožiny. To sa mi len tak nestalo, takže som hneď premýšľal, čo tam asi nemám. Lenže na to sa prichádza až na mieste. Pripravený na odchod a stretnutie s parťákmi.
Cesta na Altaj
Nerád o cestovaní hovorím, ale cesty do Mongolska bývajú veľmi výživné. Môj organizmus cesty zvláda veľmi dobre, ale určite je slušne rozbitý. Lety z Bratislavy a Moskvy boli v pohode, žiadne zdržiavanie, dobré miesta pri núdzovom východe pridajú trochu na pohode. Zvlášť, keď chce človek aspoň chvíľku dospať, čo mu už pol roka chýba. Predpoveď hlásila, že v Ulan bude zmena počasia a trafila sa. Týždeň teploty okolo 30 stupňov a zrazu sotva 10 stupňov, víchor a dáždik. No proste paráda. Lietadlo na Altaj do Bayan Olgi odlietalo až ďalší deň, takže sme sa rozhodli chvíľku pospať na hoteli a následne vyraziť za kultúrou a dobrou večerou. Divadlo s predstavením národných tancov a piesní nás všetkých milo prekvapilo. Veľmi podarené vystúpenie. Večer potom podčiarkol vynikajúcu steakovú večeru zapitú niekoľkými pivkami. Cestou sme kúpili na ochutnávku fľašku Chingisu a bolo jasné, že sa bude spať celkom dobre. Ráno bolo ideálne na prehliadku jedného z mnohých nádherných miestnych chrámov. Človek by skoro užasol, ako sa tu zastavil čas, až na tých kňazov s mobilnými telefónmi. Na letisku prebehlo našťastie všetko veľmi dobre, čo nebýva úplnou samozrejmosťou. Teda až na pár zhabaných zapaľovačov…
Čakalo nás malé vrtuľové lietadlo pre asi 50 ľudí a ohromný vietor na letiskovej ploche. Cez otázky, či vôbec poletíme a smiech letušiek sme sa zdvihli a užívali si chvíľku pekného hrkania. Navrchu bol pokoj a slušný výhľad. Spať sa príliš nedalo, lebo s nami letelo asi 20 bábätiek. Po asi troch hodinách sme opäť začali poskakovať. Bolo vidieť, že vonku zúri víchrica, ale pilot zrejme vedel, čo robí, takže pristátie prebehlo v pokoji. Našťastie všetka batožina doletela tiež. Toho sa vždy trochu bojím, pretože neviem, čo by sme robili. Na letisku nás čakal mongolský sprievodca s vodičom a, samozrejme, UAZ. Hoci je tu už veľa terénnych áut, ale UAZ stále vedie.
Sprievodca mal skvele naplánovanú cestu. Vyložene nás šetril. Aj keď, zažil som cesty o poznanie horšie. Čo zastávka, to zaujímavé miesto, malá desiata a vodka. Už skoro za tmy sme dorazili do nášho kempu. Musím povedať, že ma to miesto nasalo okamžite. Náš malý jurtový kemp sa nachádzal na brehu rieky, ktorá spájala dve ohromné jazerá Choton a Churgan v nadmorskej výške cez 2 000 m nad morom. Okolo nás sa týčili zasnežené vrcholky mongolského Altaja, na ktoré dopadali posledné lúče slnka. Štíty miesto bielej farby nasadili postupne oranžovú až ružovú farbu. Obloha bola neskutočne čistá a vzduch sa silne ochladil. Hneď na úvod skoro neskutočný pohľad. Tábor sa skladal z troch veľkých kazašských júrt. Dve boli pripravené pre nás, ale my sme sa nechceli rozdeľovať. Navyše sa nás päť v pokoji do jednej jurty vošlo. Predsa sa nepripravíme o zábavu a dojmy.
Nádvorie chrámu.
Každá partia se musí odfotiť pred letiskovou halou v Ulanbátare – zľava Vlastík Bednář, Martin Vnouček, Michal Horák, Jirka Škeřík, David Maixner.
Členovia výpravy
Zabudol som na to najdôležitejšie. Predstaviť členov výpravy. V ďalších riadkoch by to vyzeralo zvláštne. Najstarším členom výpravy bol Vlastík Bednář, ktorý je mojím už dlhoročným parťákom na tieto výpravy. Je skúsený a pripravený už asi na všetko dobré aj zlé. Michal Horák už v Mongolsku tiež pred niekoľkými rokmi bol. Jeho ryšavé vlasy chodili okukovať zo širokého okolia, Vikinga ešte nevideli. Martin Vnouček bol najmladším členom výpravy. V Mongolsku nikdy nebol, ale o to viac bol natešený a hlavne pripravený natočiť a nafotiť expedíciu všetkými možnými aj nemožnými prístrojmi. Posledným parťákom bol Jirka Škeřík. Kamarát, s ktorým som vyrastal od prvých krôčikov. Navyše, jeho otec nás asi naučil všetkému, čo rybár potrebuje. Za čo mu patrí veľká vďaka. Posledným členom výpravy som bol ja, David Maixner, bežný rybár. Možno som to mal spomenúť hneď, ale skvelá partia je základom všetkých úspechov a tu bolo hneď na začiatku vidieť, že všetko je na najlepšej ceste. Len čo sme nanosili veci do jurty, škrtli v kachliach a okamžite bolo tak neskutočne príjemne, že sa dalo čakať, ako rýchlo upadneme do spánku. Lenže to nás čakala veľká večera na privítanie a, samozrejme, prebehlo aj pár vodiek, takže spať sa úplne hneď nešlo. Lenže potom sa zrazu zaspalo. Únava vykonala svoje. Prebudilo ma opäť teplo a praskajúci oheň v kachliach. Ani som nepocítil nočný chlad. Bolo už ráno a čakali na nás s raňajkami, ktoré nemali chybu. Už mi chýbali tie 3-4 chodové raňajky. Konečne som sa odhodlal vyliezť von a pozrieť sa na svet v dennom svetle. Silná žiara slnka doslova každého ochromila. Možno to bol aj výhľad na vysoké hory topiace sa v modrej oblohe. Toto všetko však trvalo len chvíľku, okamžite sme stáli pri vode. Už dlho som nešiel k vode po zelenom trávniku posekanom miestnymi ovcami a kozami. Vlastne taký zelený trávnik bol aj u nás v jurte. Bolo to jediné takto zelené miesto v okolí, pretože pri vode bolo trochu teplejšie a vlhko. Pláne ešte zelenú po zime nedostali. To však určite časom príde.
Rieka bola neskutočne priezračná a, samozrejme, i ľadová. Hneď sme začali viesť teórie o love. Na nič sme nečakali a pustili sa do príprav. Podľa inštrukcií som si nachystal všetko na veľké lipne, kam povedú naše prvé výpravy. Chvíľku nám to trvalo, ale konečne sme sa nachystali. Ideme teda skúsiť šťastie a uloviť prvé lipne. Avšak sami sme nečakali, že to nebude hneď úplne jednoduché.
Náš malý tábor uprostred ničoho.
Ale o samotnom love na Altaji až v ďalšom čísle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
